Himalájske príbehy
Robiť a nerobiť
Tím, ktorí za ním prichádzali, aby ho počúvali, učiteľ hovoril: "Neprepínajte svoje sily, nedajte sa nikdy strhnúť k práci do úplného vyčerpania. Robte a nerobte." To im často zdôrazňoval, ale ľudia boli z jeho rečí zmätení a pýtali sa: "Ale ako sa dá robiť a nerobiť, vari to ide?" "všetko spočíva v prístupe," dával odpoveď učiteľ kľudným hlasom. "V prístupe. Ak sa cítite ako stvoriteľ a tým posilňujete vlastné ja, je to, akoby ste nosili náklad, ktorý nikto nepotrebuje. Lepšie robí ten, kto robí a nerobí, je oslobodený od samotnej činnosti a nikdy sa neunaví." "Tomu nerozumieme" namietali poslucháči, vyvedení trochu z miery. "Dám vám príklad," povedal láskavo učiteľ. Predpokladajme, že by ste cestovali vlakom a mali so sebou ťažký kufor. Pýtam sa vás: Držali by ste ho celú cestu v ruke, alebo by ste ho postavili na zem, aby ho viezol vlak?"
Dary
V himalájskych výšinách žil pustovník, ktorý mal povesť svätého a nezištného muža, preto za ním často chodili ľudia z horských dediniek, aby im požehnal. Tí majetnejší mu nosili všemožné dary, ale muž ich bral do ruky, ani sa na ne nepozrel a priamo ich hádzal za hlavu. A naviac ich potom tým, čo nič nemali, rozdával ako mu prišli pod ruku. Dával a bral ich bez uváženia, s veselou mysľou, ako by to šlo mimo neho. Jeho žiaci sa ho pýtali, prečo sa tak chová a š kľudom odpovedal: "Pretože, moji drahí, ani jedno ani druhé nemá so mnou nič spoločné, ja stojím mimo."
Toľko myšlienok
Žiak povedal učiteľovi: "Mňa napadá toľko, toľko myšlienok!" "O tom 
nepochybujem," odpovedal sucho učiteľ, "ale vôbec ťa, hlupák, nenapadne pýtať sa, koho že tie myšlienky napadajú."
